Petrohrad 1 - Nezávislým pozorovateľom volieb v Rusku

Uplynulých pár dní som strávil v Petrohrade alebo, ak chcete, v Sankt Peterburgu - pre nostalgikov - v Leningrade. Keďže sa v nedeľu v Rusku konali voľby do Štátnej Dumy RF, stal som sa akýmsi ich samozvaným nezávislým pozorovateľom.

Ermitáž

Petrohrad je druhé najväčšie ruské mesto s takmer piatimi miliónmi obyvateľov. Svojim významom ideálne pre tvrdý predvolebný boj - lenže, akosi sa nič nedialo. Hoci som sa väčšinu času pohyboval v širšom centre mesta, nijaké volebné mítingy som nezaznamenal. Dokonca, aj plagátová kampaň bola dosť chabá. Niežeby, som nijaké plagáty nevidel, ale bolo ich len zopár, väčšinou v metre na rozmerovo štandardizovaných reklamných plochách medzi eskalátormi vezúcich vás dolu k nástupiskám. Žiadne olepené rohy budov, odkvapové rúry, autobusové zastávky a podobné plochy s priľnavým povrchom ako u nás. Najviac volebnej propagandy som zaznamenal v novinách, ktoré sa zvyknú vo veľkých mestách na celom svete rozdávať v metre zadarmo a ľudia si nimi najčastejšie čistia topánky alebo nachádzajú pre ne iné zmysluplnejšie využitie, než to, v ktoré veria ich vydavatelia.

 

3

4

 

Na troch miestach som postrehol aktivitu prívržencov opozičného Jabloka, ktorí rozdávali akési letáčiky. Ľudia sa však pri nich príliš nezastavovali.

V okrajových častiach mesta sa dalo nájsť aj zopár volebných bilboardov, ale bolo ich v porovnaní so Slovenskom ako šafranu. Možno aj preto, že Rusi nemajú svoju krajinu tak zakydanú bilbordami, ako sme to dopustili my.(Znovu som si to uvedomil včera, keď som prechádzal mesto v okolí Galvániho ulice, kde to vyzerá priam strašne.)

Dva dni pred ruskými voľbami som si večer v hoteli pustil na youtube hudbu. Trikrát ju prerušila reklama. Na tom by nebolo nič čudné – stáva sa to bežne aj doma. Lenže vo všetkých troch prípadoch sa mi na displeji zjavil volebný šot Putinovi blízkej strany Jednotné Rusko. A v takom prípade už človek zauvažuje, či to bola náhoda...

Zaujímavá vec sa mi stala, aj keď som zo tri razy surfoval po internete. Napríklad, keď som chcel zistiť niečo o výrobcovi bundy (Evertex), ktorú som si v Petrohrade kúpil. Omylom som klikol na podobný link. Zobrazila sa mi strohá biela strana v nápisom oznamujúcim, že podľa zákonodarstva Ruskej federácie mi bol prístup k tejto stránke zakázaný (zapreščen) a k tomu odkaz na link obsahujúci príslušné paragrafy. Keď som si doma po návrate zisťoval, čo mi to vlastne zakázali, ukázalo sa, že ide o stránku írskej firmy (Evertex coating, Ireland), ktorá sa zaoberá fasádnymi omietkami, na ktoré dáva 15-ročnú záruku. Tak teraz neviem, čo na takej stránke mohlo byť pre ruskú veľmoc nebezpečné.

Mimochodom, keď už je reč o omietkach - v celom Petrohrade skutočne len výnimočne nájdete nejaké graffiti. A politicky motivované už vôbec nie!  Ak sa mi nejaké graffiti predsa len zapáčilo, tak to bolo to, ktoré som videl na zábradlí pri mori v Kronštadte (opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori 30 km západne od Petrohradu) Malo nejakú myšlienku, či dušu. Nie ako tie naše, domajšie. Žiaľ, zle som ho zaostril, ale prečítať sa dá:

IMG_4663

Na porovnávanie problematiky graffiti v Petrohrade a v Bratislave je opäť škoda slov. Precestoval som pomerne slušný počet krajín, ale nikde, opakujem: NIKDE som nevidel tak zamorené prostredie bilbordami a graffitmi ako u nás. Až mám nutkanie založiť nejaké Hnutie za oslobodenie Slovenska od graffiti (HZOSoG), ktoré by presadzovalo prijať do našej legislatívy časť šaríe týkajúcej sa odtínania rúk autorom nezmyselných čmáraníc.

Vráťme sa však k voľbám. Volebnú miestnosť som zaregistroval len jednu. Bola skromne označená plagátikom a ľudia sa do nej nijako zvlášť nehrnuli. Veď aj volebná účasť v Petrohrade sa napokon ukázala ako jedna z najnižších – okolo 20 percent.

V rámci svojej volebnej pozorovateľskej misie som navštívil aj Petropavlovskú pevnosť. Je to jedna z najvýznamnejších pamiatok nielen Petrohradu ale aj celého Ruska. Pevnosť na Zajačom ostrove v samotnom historickom centre mesta založil v roku 1703 cár Peter I. Veľký. V rozsiahlom komplexe budov sa nachádza Petropavlovský chrám, ktorý je najvyšším pravoslávnym kostolom v Petrohrade a údajne aj v celom Rusku. Tu je pochovaná väčšina ruských cárov.

Súčasťou komplexu je aj ťurma - väznica. Ako nezávislý volebný pozorovateľ môžem so všetkou zodpovednosťou vyhlásiť, že som ju prešiel celú, nahliadol som do každej cely a nenašiel som tam uväzneného ani jedného odporcu Putinovho režimu a to aj napriek tomu, že v minulosti si tam svoje odsedeli cárovič Alexej (syn Petra I.), dekabristi, Maxim Gorkij, Fiodor Michailovič Dostojevskij, Lev Trockij a v roku 1917 dokonca vtedajší cárski ministri a členovia Dočasnej vlády.

Nehovoriac o tom, že samotky v tomto väzení boli omnoho väčšie ako naša izba v petrohradskom hoteli.

cela v Petropavloskej pevnosti

img_4359

 

img_4356

 

img_4357

Z pohľadu náhodného nezávislého pozorovateľa musím konštatovať, že voľby do Štátnej Dumy RF v Petrohrade prebehli pokojne a kultivovane a verím, že mnohí Petrohradčania si ani nevšimli, že nejaké voľby sú.

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk