Petrohrad 5 - Daj sa vypchať!

Taká by možno  bola odpoveď väčšiny ľudí, ak by ste im radili navštíviť v Petrohrade Zoologické múzeum plné vypchanín. Určite nepatrí medzi TOP 10 pozoruhodností, ktoré treba v tomto meste navštíviť. Ani ja som nepovažoval za prioritu do tohto múzea na Univerzitnom nábreží zavítať. Bol to len záložný tip pre prípad, že by sme sa niektorý deň nachádzali v jeho blízkosti, denný program by sme mali splnený a ešte by sa dali stihnúť jeho otváracie hodiny.

Taká situácia nastala tuším počas tretieho dňa pobytu.

Bol som tomu rád, pretože som vedel, že v múzeu sú vystavené aj dva vypchaté obľúbené psy cára Petra I. Veľkého. Išlo o bullenbeissera (dnes už zaniknuté plemeno), ktorý sa volal Tyran a o hladkosrstú teriérku Lizettu. O oboch psoch píšem vo svojej knižke, ktorá pod názvom Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov má vo vydavateľstve Perfekt vyjsť v novembri tohto roku. Bude to knižka o cca 200 osobnostiach svetovej aj domácej politiky, vedy, kultúry, športu... a o ich vzťahu ku psom, resp. o historkách, ktoré so svojimi psami zažili.

Vitrína s obľúbenými zvieratami cára Petra I. Veľkého
Vitrína s obľúbenými zvieratami cára Petra I. Veľkého

 

Bullenbeisser (býkohryz) Tyran
Bullenbeisser (býkohryz) Tyran
 
Hladkosrstá teriérka Lizetta
Hladkosrstá teriérka Lizetta
 

V čase, keď som bol v Petrohrade sa knižka ešte len chystala do tlače, takže bola šanca, že fotografie z petrohradského Zoologického múzea sa podarí do nej zaradiť.

S oboma spomínanými psami je v sklenenej vitríne vystavený aj vypchatý obľúbený kôň Petra I., ktorý sa tiež volal Lizetta.  Spomínané tri zvieratá patrili k prvým exponátom petrohradského Zoologického múzea.

Dnes sú jeho zbierky veľmi bohaté a možno tu v husto radených uličkách, takmer natlačené na sebe vidieť nielen zvieratá z celého sveta, ale aj vykopané pozostatky prehistorických zvierat. Petrohradská inštitúcia patrí údajne medzi tri najväčšie zoologické múzeá na svete. Zbierky sú obsiahle a iste aj vzácne, ale človek má pocit, že je tu všetko natlačené na malej ploche, hoci budova Zoologického múzea je impozantná. Možno to teda nie je nedostatočnými priestorovými možnosťami múzea, ale príliš veľkou zbierkou zvierat. Vitríny sú radené husto za sebou presne v zmysle zoologickej systematiky, ale čosi tu chýba. Omnoho viac sa mi páčilo Zoologické múzeum v Moskve, ktoré nie je také suchopárne. Na každom kroku tu jestvujú rozlične interaktívne vzdelávacie zábavky nielen pre detských návštevníkov, ale aj pre dospelých – veď nezaujímalo by vás napríklad odvážiť sa na váhe, ktorá by vám povedala koľkokrát by sa vaše telo zmestilo do tela veľryby z čeľade Balaenopteridae – vráskavca obrovského?

Tým však nechcem povedať, že petrohradské múzeum nestojí za nič. Ak si plánujete dlhší pobyt v Petrohrade, alebo ste prírodovedne založený, určite návštevu petrohradského Zoologického múzea nevynechajte.

Jeden z morských živočíchov
Jeden z morských živočíchov
 
Hlbokomorská príšera neskutočných rozmerov...
Hlbokomorská príšera neskutočných rozmerov...
 
Mláďa mamuta
Mláďa mamuta
 
Jedna z návštevníčok múzea oblečením prispôsobená prostrediu
Jedna z návštevníčok múzea oblečením prispôsobená prostrediu
 
Dve prehistorické príšery (autorom tohto popisu fotografie je dvojnohý objekt v modrých nohaviciach)
Dve prehistorické príšery (autorom tohto popisu fotografie je dvojnohý objekt v modrých nohaviciach, nie ja! - to druhé, väčšie je kostra mamuta)
 
Dvojnohý objekt na fotografii sa vytešuje v blízkosti neškodného vypchatého zubrieho samca, ale keď objekt podobnú situáciu v rovnakej blízkosti zažil v Bukovských horách live a stádočko zubrov ešte provokoval náš rozdivočený pes, nebolo mu (objektu) všetko jedno! Príhodku popisujem vo svojej staršej knižke Zverolekárove zápisky 2.
Dvojnohý objekt na fotografii sa vytešuje v blízkosti neškodného vypchatého zubrieho samca, ale keď objekt podobnú situáciu v rovnakej blízkosti zažil v Bukovských horách live a stádočko zubrov ešte provokoval náš rozdivočený pes, nebolo mu (objektu) všetko jedno! Príhodku popisujem vo svojej staršej knižke Zverolekárove zápisky 2.
 
Okapia pralesná - najbližšia príbuzná žirafy (dokáže sa páriť niekoľkokrát za hodinu!)
Okapia pralesná - najbližšia príbuzná žirafy (dokáže sa páriť niekoľkokrát za hodinu!)
 
K hrochovi z miestnej zoo sa viaže dojemný príbeh. V časoch 900-dňového obliehania Petrohradu nemeckými vojskami, keď zásobovanie mesta totálne zlyhávalo, vodovodné potrubia boli zničené a vody bol nedostatok, obyvatelia mesta spontánne prinášali hrošic po poháriku, fľaške, konvičke vody, pretože koža tohto zvieraťa je veľmi chúlostivá a bez pravidelného kúpeľa rýchlo praská, zapaľuje sa a mohlo by dôjsť aj k úhynu zvieraťa. Petrohradčania/Leningradčania si odopierali vodu v prospech hrošice. Hrošica obliehanie mesta prežila a v obnovenej zoo spokojne žila až do roku 1951.
K hrochovi z miestnej zoo sa viaže dojemný príbeh. V časoch 900-dňového obliehania Petrohradu nemeckými vojskami, keď zásobovanie mesta totálne zlyhávalo, vodovodné potrubia boli zničené a vody bol nedostatok, obyvatelia mesta spontánne prinášali hrošici po poháriku, fľaške, konvičke vody, pretože koža tohto zvieraťa je veľmi chúlostivá a bez pravidelného kúpeľa rýchlo praská, zapaľuje sa a mohlo by dôjsť aj k úhynu zvieraťa. Petrohradčania/Leningradčania si odopierali vodu v prospech hrošice. Hrošica obliehanie mesta prežila a v obnovenej zoo spokojne žila až do roku 1951.
 
Vstupná hala Zoologického múzea v Petrohrade.
Vstupná hala Zoologického múzea v Petrohrade.

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk