Poľsko

 V Poľsku som bol samozrejme viackrát, ale prvý raz som sa tam vydal ako študent. Sám. Trochu vlakom, trochu stopom a najmä – opäť nepripravene, bez skúseností. Pravdupovediac, veľa som toho nevidel a dosť som sa vytrápil, pretože som spal improvizovane po železničných staniciach. V komunistických časoch to nebolo celkom bez rizika nadobudnutia nálepky politicky nevhodného asociálneho a príživníckeho člena inak vyspelej socialistickej spoločnosti. Prešiel som Katovice, kde ma okrem životné prostredie obšťastňujúcich hút upútalo Lodowisko Rondo, (čiže športová hala s klziskom) v ktorej česko-slovenskí hokejisti za účasti Slovákov V. Dzurillu, P. a M. Šťastných a trénera J. Staršieho v roku 1976 získali titul majstrov sveta, Krakov so starobylou Sukiennicou na Rinku glownom a Varšavu, kde vo mne najväčší dojem zanechal Dworzec Warszawa centralna - tamojšia železničná stanica umiestnená v dvoch podlažiach pod zemou. Dojem vo mne zanechala i preto, že sa tam kvôli nepríjemnému prievanu nedalo prespať.

Tým, že som počas týždňového pobytu v Poľsku nespal, resp. spal v pohotovostnej polohe t.j. často obutý, stalo sa mi čosi, čo s odstupom času zostalo v mojej pamäti trvalo zafixované ako najpamätihodnejší zážitok z Poľska. Zážitok, ktorý sa už nestal na poľskom štátnom území, ale v Košiciach na chirurgickom oddelení nemocnice. Nedýchajúca noha v takmer nepretržite obutých teniskách mala svoje limity.

Panarícium.

Dá sa liečiť aj konzervatívne.

Ak máte smolu a platí pravidlo číslo dva: konzervatívne sa nedá - nastupuje chirurgická liečba.

Chirurgická liečba panarícia sa od inkvizičnej stredovekej tortúry líši len tým, že sa dnes nevykonáva v pivničných priestoroch či hladomorniach. A tiež tým, že sa nepostupuje podľa odbornej príručky Jakuba Sprengera: Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice), čo bola odborná príručka boja proti démonom.

Dnes sa postupuje podľa MUDr. Páleníka CSc. a doc. MUDr. Trhača: Neodkladné chirurgické výkony na distálním konci končetin...

Skrátka nemilosrdne vám necht strhnú.

A to teda svinsky bolí!

Psia krew!

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk