Bishorn, Wallisské Alpy

 

Ak chceme rozdeľovať alpské štvortisícovky medzi ľahšie a ťažšie, tak Bishorn vo Walliských Alpách patrí medzi tie prvé. Je to vhodný kopec na aklimatizáciu pred výstupom napr. na Dóm, či Matterhorn.

Bishorn vysoký 4 159 metrov je ohraničený dolinami Matter a Val d´Anniviers. Výstup naň nie je technicky ani orientačne náročný. Východiskovou obcou pre výstup normálkou na Bishorn je Zinal. V Zinale sa nachádza sezónny dočasný kemp, ale my sme počas nášho týždňového pobytu vo Walliských Alpách využívali služby kempingu v Rande v údolí Matter, pretože väčšina našich aktivít sa odohrávala práve tam.

Chodník zo Zinalu sa spočiatku kľukatí po pasienkoch a horských lúkach a pomerne strmo smeruje k vodopádu pod skalou zvanou Roc de la Vache, ale potom sa hneď odkloní, takže krásy dravého vodného toku si veľmi nevychutnáte. 

Vystupujeme z dediny Zinal v údolí Val ď Anniviers

 

Chodník smeruje k vodopádu pod skalou zvanou Roc de la vache

 

Výstup na Bishorn si väčšina návštevníkov rozdelí do dvoch dní, pričom využije pohostinnosť chaty Cabane de Tracuit. Prevýšenie z východiskovej obce po chatu je okolo 1500 metrov a nám výstup trval takmer päť hodín. Chodník tesne pod chatou aj koncom júla prechádzal niekoľkými snehovými poliami, posledný úsek k chate Cabane de Tracuit nachádzajúcej sa na skalnom prahu vo výške 3256 metrov je zabezpečený reťazami. 

Chata Cabane de Tracuit (3 256 m)

 

Večer na chate Cabane de Tracuit (3 256 m), v okolí je ešte neporiadok po končiacej rekonštrukcii

 

Chata je čerstvo rekonštruovaná a na vysokohorskú útulňu vyzerá až priveľmi luxusne. Z jedálne s veľkými oknami (dalo by sa povedať s presklenenou stenou) možno pozorovať úchvatný západ slnka na juhozápadnej stene 4506 metrov vysokého Weisshornu. V okolí chaty sa ešte dokončujú rekonštrukčné práce na terase, takže ticho horského prostredia pomerne často ruší vrtuľník privážajúci stavebný materiál. Ceny na chate sú pomerne vysoké, polievka (aspoň v deň nášho pobytu) nie príliš vydarená a ochota personálu ubytovať vás, rapídne klesá, ak nie ste ochotný zaplatiť si aj polpenziu. Našťastie, kúsok vyššie nad chatou sa dá aj kempovať.

Pohľad z chaty Cabane de Tracuit (3 256 m) na juhozápadnú stenu Weisshornu (4 506 m)

 

Na vrchol Bishornu sa vyráža okolo šiestej ráno. Po sotva dvesto metroch východným smerom od chaty prichádzate na ľadovec Turtmanngletscher. Tu je vhodné obuť si mačky a naviazať sa na lano i keď ľadovec, či spočiatku len firnový svah, nevyzerá nebezpečne - nezdá sa, že by tu malo byť veľa trhlín. Po ľadovci Turtmanngletcher sa vystúpi do 3415 metrového sedla a pokračuje sa juhovýchodným smerom do sedielka medzi oboma vrcholmi Bishornu.

Ráno sa vydávame na cestu v nevýraznému vrcholu Bishornu (4 159 m) ukrytého v mraku

 

Ranné výhľady z ľadovca Turtmanngletscher

 

Normálka na vrchol vedie po východnom hrebeni

 

Hoci ľadovec vyzeral byť bezpečný, dodatočne, po návrate domov, som sa utvrdil v tom, že postup v lanovom družstve je nevyhnutnosť. Na youtube som totiž objavil dokumentárny, či skôr inštruktážny film o zásahu švajčiarskej horskej služby. Išlo o vyprostenie lezca padnutého do ľadovcovej trhliny. A trhlina sa nachádzala, kde inde, ak nie na juhovýchodnom svahu ľadovca Turtmanngletscher pod Bishornom. A hoci film pôsobil až príliš inštruktážne, v prípade postihnutého lezca očividne nešlo o nastraženého figuranta zabezpečujúceho úspešný priebeh záchranárskeho cvičenia. Podľa telesných tekutín prevažne červenej farby rinúcich sa zachránenému lezcovi z rôznych telových otvorom a poranení, zjavne išlo o reálny prípad.

Lanové družstvo smerujúce na Weisshorn

 

V sedielku sa môžete rozhodnúť, či vystúpite na hlavný (4159 m) alebo na juhovýchodný vrchol, prípadne na obidva. Juhovýchodný vrchol je o 25 metrov nižší ako hlavný a nazýva sa Pointe Burnaby. Pomenovaný je po Elisabeth Fred Burnaby, anglickej prvovýstupkyni (1884), zakladateľke londýnskeho dámskeho Alpského klubu. Prevýšenie z chaty Cabane de Tracuit na vrchol je okolo 900 metrov a výstup trvá necelé tri hodiny.

Stúpame po ľadovci Turtmanngletscher

 

Stúpame po ľadovci Turtmanngletscher

 

V sedielku medzi obomi vrcholmi Bishornu, na fotografii je juhovýchodný vrchol (Pointe Burnaby 4 134 m)

 

Z vrcholu Bishornu sa naskytá úchvatný pohľad na strmú severovýchodnú stenu Weisshornu, ale upúta aj skalnaté bralo Zinalrothhornu a severná stena Matterhornu.

Na vrchole Bishornu, v pozadí severovýchodná stena Weisshornu (4 506 m)

 

Weisshorn (4 506 m) z vrcholu Bishornu (4 159 m)

 

Ak ste na vrchol vyrazili o šiestej a počasie vám praje, niet sa kam ponáhľať, výhľady si môžete dostatočne užiť. Veď dolu do Zinalu sa dá pri troche snahy zostúpiť za necelých päť hodín. A ak ste si vyniesli na vrchol lyže, terén je veľmi vhodný na zlyžovanie - minimálne po chatu. Klesanie po vlastných vám však dá zabrať, dva a pol kilometrový výškový rozdiel budú vaše stehenné svaly cítiť ešte aj na druhý deň (ak nie aj na tretí...)                     

Na chate Cabane de Tracuit (3 256 m) sa dokončuje rekonštrukcia terasy, dovoz materiálu vrtuľníkom

 

Praktické info:

Východisková obec: Zinal 1678 m

Camping v Zinale - Relais de la Tsoucdana (otvorené len VII a VIII) 2,50 CHF/os

Camping v Rande – Attermenzen, otvorený celoročne, 6 CHF/os. Z kempu je zabezpečená kyvadlová doprava do Zermattu

Chata Cabane de Tracuit – člen OEAV 25 CHF/os

Potrebné vybavenie: mačky, cepín, lano

 

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk