Kronich-Eisenweg steig, Raxalpe

 

 K tejto krátkej ferate nachádzajúcej sa v pohorí Raxalpe (necelé dve hodiny cesty od Bratislavy) sa dá dostať dvomi spôsobmi.

Poctivo – to znamená odviezť do východiskovej obce Hirschwang a potom ešte kúsok vyššie až k hotelu Knappenhof a odtiaľ už peši.

Mastňácky – to znamená vyviezť sa lanovkou Rax – Seilbahn na hornú stanicu a pohodlne za pár minút zbehnúť k chate Ottohaus, pod ktorou sa steig nachádza.

My sme sa rozhodli vyšliapať si to odspodu. Pri hoteli Knappenhof sa nachádza síce pomerne veľké parkovisko, ale určené je len pre hotelových hostí. Návštevníkom feraty ostáva na zaparkovanie len niekoľko „flekov“ popri úzkej lesnej ceste vedúcej k hotelu.

Za hotelovou budovou sa nachádza smerovník, vydať sa treba na Törlweg. Spočiatku široká štrková lesná cesta sa postupne mení na lesný chodník kľučkujúci v pomerne strmom teréne. Kým sa od hotelu dostanete k samotnej ferate zaberie vám to aj štyri hodiny, počas ktorých budete váhať či idete dobre, keďže ste stále na žiadnu feratu nenaďabili. Teda aspoň my sme boli na pochybách, či sme feratu neminuli, či sme na správnej ceste, zvlášť keď sme už obišli aj rozlične skalné útvary, na ktorých by ferata mohla byť vedená.

Pravda je taká, že ferata Kronich – Eisenweg je až na samom konci túrky na skalnom útvare zvanom Törlkopf a jej prelezenie vám zaberie sotva pätnásť minút. Na skalke Törlkopf sa nachádza viacero lezeckých tréningových ciest ľahších stupňov a jeden steig technicky trochu náročnejší. Klasifikovaný je ako ťažký, prevýšenie 40 metrov.

Nástup do feraty

Nástup do feraty

 

Stredná pasáž

Stredná pasáž

 

Kronich-Eisenwegsteig

Kronich-Eisenwegsteig

Kronich-Eisenwegsteig, stredná pasáž

Kronich-Eisenwegsteig, stredná pasáž

 

Po jeho zlezení sa skalným oknom dostanete na náhornú plošinu a v neďalekej chate Ottohaus si môžete dať polievku, ktorá vás sklame. Tak sa aspoň stalo nám, ale možno len kuchár nemal svoj deň. Zostup tou istou cestou, lanovkou ale nejako úplne inak…

 

(Pozor – nepomýľte si Kronich-Eisenweg steig s Camillo-Kronich steigom!)

 

Chata Ottohaus

Chata Ottohaus

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk