Pittentalersteig

 

 

IMG_2438

Na Pittentalersteigu som bol prvý raz v októbri 1996. Prišli sme pod jeho úpätie, obzreli sme si ho a otočili sme sa späť.

Jednak som vtedy ešte nemal tie skúsenosti, čo dnes, jednak steig bol vtedy len veľmi úsporne zaistený a zložitým orieškom bol už samotný nástup v kolmej stene, ktorý nebol zaistený vôbec. Pravdepodobne tvorcovia feraty chceli týmto opatrením dosiahnuť, aby sa naň nerozvážne nevydávali takí neskúsenci, akými sme vtedy boli aj my.

Dnes je nástup zaistený kovovým rebríkom.

Nástup do Pittetalersteigu
Nástup do Pittetalersteigu

IMG_2435

 

K Pittentalersteigu sa dostanete diaľnicou A2. Odbočíte z nej na exite Seebenstein a namierite si to do východiskovej obce Gleissenfeld. Je paradoxom, že keď som sa sem po takmer 20 rokoch vrátil, blúdil som nielen na asfaltke, ale aj v lese pri hľadaní nástupu na steig. Fakt, že som tu už raz bol, mi vôbec nepomohol.

Po opustení diaľnice a prekonaní železničnej trate treba odbočiť doprava na cestu, ktorá vás zavedie do Gleissenfeldu. V samotnej obci je už všetko dobre značené a ľahko sa dostanete na parkovisko pri moste cez riečku.

Z parkoviska sa vydáte už peši po moste a zanoríte sa do lesa. My sme sa zanorili a hľadali pri tom odbočku k nástupu na steig tak intenzívne, že sme vyliezli v podstate až na vrchol a keď sme tam stretli dvoch chlapíkov s klettersteigovými setmi, ktorí práve vyliezli navrch a pýtali sa ich na cestu k nástupu, tak sa na nás dívali ako na debilov. Odbočku sme skrátka nenašli!

Na 610 metrov vysoký Türkesturz, na vrchole ktorého sa nachádza umelá zrúcanina, sme fakticky vyliezli v ten deň dvakrát, pretože po zlezení späť do Gleissenfeldu sme sa tou istou cestou vydali na vrch znovu.

IMG_2441

IMG_2447

IMG_2450

IMG_2453

 

Takže pozor! K nie veľmi výrazne značenej odbočke doprava k nástupu na feratu prídete cca po 15 minútach stúpania v lese. Ak idete dlhšie ako štvrťhodinu a ešte stále ju hľadáte – ste zle!

Zaistená cesta Pittetalersteig bola vraj vybudovaná už v roku 1926, ale neskôr musela byť ešte dobudovaná, vzhľadom na moju skúsenosť z roku 1996. Na vrchole sa nachádza umelá zrúcanina Türkensturz z roku 1826.

Náročnosť trasy býva popisovaná ako ťažká, prevýšenie cca 70 metrov, hore a dole zbehnete za dve hoďky.

IMG_2455

Pohľad zo steny na  Gleissenfeld
Pohľad zo steny na Gleissenfeld

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk