Krimipoviedky

Krimipoviedky  

(kolektív autorov)

28 poviedok od 23 autorov, autorom dvoch z nich je aj Pavol Fabian

 

Kriminálne príbehy fascinovali čitateľov odjakživa. Milovali a dodnes milujú hrdinov knižiek Agathy Christie, Dicka Francisa, Arthura Conana Doyla či Michaela Connellyho, už niekoľko generácií detí vyrástlo na osudoch Troch pátračov a v dospelosti ich určite nadchol roztržitý poručík Columbo.

Detektívky sa ľahko čítajú, no nie je vôbec jednoduché dobrú detektívku napísať. V rámci projektu vydavateľstva Evitapress si to vyskúšalo 137 autorov, ktorí sa zapojili do písania Krimipoviedok, a poslali ich spolu 225. Dvadsaťosem najlepších z nich nájdete v tejto knižke.

Krimipoviedky vznikli v spolupráci vydavateľstva Evitapress, týždenníka Šarm, CK Satur a internetového portálu Zoznam.sk. Tie najlepšie zo všetkých, ktoré ste napísali, vyberala odborná porota zložená z majiteľky vydavateľstva Evitapress Evy „Evity“ Urbaníkovej, zástupkyne šéfredaktorky časopisu Šarm Ivany Mandákovej a spisovateľky Evy Bacigalovej.

Ak máte radi dramatické príbehy, policajtov v akcii, netradičné vyšetrovacie metódy netradičných hrdinov, určite siahnite po Krimipoviedkach!

 

Ukážka textu:

Pani Lampertová dala manželove pozostatky previezť do Bratislavy. Pohreb sa uskutočnil rýchlo a bol naozaj pompézny. Len vybavovanie potrebných papierov, aby sa mohlo uskutočniť dedičské konanie, trvalo vdove ešte asi mesiac...

Trinásteho augusta okolo tretej popoludní horský vodca Milan Chytka doliezal posledné metre Jordánovej cesty na vrchol Lomnického štítu. Túru si zaplatil jeho klient Tamás Vadócz z Budapešti. K vyhliadkovej terase na Lomnickom štíte im chýbalo už sotva dvadsať metrov. Vadócz na jej zábradlie hľadel ako na spasenie – mal už toho plné zuby. Tešil sa na pivo. Horský vodca sa dnes nestihol ani zapotiť. Vadócz kráčal pomaly. Chytka sa naňho v duchu hneval – rátal s tým, že okolo piatej by už mohol byť doma. Zlostne hľadel do zeme a v duchu si myslel: Pridaj do kroku, ty horolezec z pusty. Zrazu zbadal niečo sa lesknúť medzi skalami. Sklonil sa k zemi. Spopod tmavého kameňa vytiahol – držiac ho len končekmi prstov – snubný prsteň. Vadócz, ktorý supel za ním, si nič nevšimol. Horský vodca prsteň schoval do náprsného vrecka, obrátil sa ku klientovi a pokúsil sa o maďarské povzbudenie:

„Eď kiči krok...“ ten krok mu naznačil gestom, „... a sme tam... Lomnický čúč.“

„Čúč, čúč, igen...“ vzdychol Vadócz, ako keby naposledy.

Horolezci, aspoň tí z rokov minulých, boli vždy čestní a poctiví chlapi a Chytka patril k staršej generácii. Hneď ako sa zbavil Tamása Vadócza, zamieril do Popradu na políciu. Službukonajúci príslušník prsteň prevzal, položil ho na stôl a s frflaním išiel hľadať kľúče od trezoru. Poručíkovi Gombárovi, sediacemu naproti, bezmyšlienkovite spočinul zrak na kúsku zlatého kovu. Chvíľu naň hľadel, potom sa mu rozšírili zrenice. Vstal, podišiel k stolu a vzal prsteň do rúk.

„Takýto prsteň som predsa nedávno kdesi videl!“ Nevedel si spomenúť kde. Pozrel na vnútornú stranu obrúčky, kde sa skvel vyrytý nápis: Eva a Ivan, Aruba, marec 1999. Razom si spomenul! Ten istý nápis videl aj na prsteni, ktorý našli u toho bratislavského podnikateľa! A ostrov v Malých Antilách bol predsa miestom extravagantnej svadby podnikateľskej manželskej dvojice, ako sa mu pri odovzdávaní prsteňa pochválila Eva Lampertová.

„Ako sa ten prsteň dostal medzi skaly na Lomničáku?“ hútal.

Tá záhada mu nedala spať celý víkend.

O dva dni Gombár odcestoval do Bratislavy. Eve Lampertovej svoju návštevu vopred neohlásil. Uvedomoval si, že riskuje, ale chcel mať na svojej strane moment prekvapenia.

Dobre vyzerajúca dievčina na recepcii mu našťastie oznámila, že majiteľka je vo firme.

„Kde ju nájdem?“

„Na treťom poschodí, tristodvojka, ale musím vás najprv ohlásiť,“ namietla.

„Nemusíte a ani vám neradím, aby ste to urobili!“ povedal Gombár a otrčil jej služobný prekaz.

 

Kúpiť:

www.evitastore.sk/produkt/krimipoviedky

www.martinus.sk/?uItem=115631

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk