Pavol Fabian: Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov

Rok vydania: 2016Formát: 135 x 210 Rozsah: 264 strán  Vydavateľstvo Perfekt

Anotácia:

Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov. Kniha, ktorú nebudete vedieť odložiť bokom, kým ju nedočítate. Autor, zverolekár, Pavol Fabian, pútavým a originálnym spôsobom približuje svet najlepších priateľov človeka, respektíve psov známych majiteľov. Zachytáva kuriozity a zaujímavosti významných postáv našej histórie, ako aj zo života slávnych a význačných osobností pôsobiacich v sfére politickej, umeleckej, športovej alebo v rôznych iných oblastiach každodenného života. V knihe sa nachádza takmer dvesto známych osobností, a to od Sigmunda Freuda, Vladimíra Iľjiča Lenina cez Billa Gatesa, Andyho Warhola či Michaela Jacksona až po Joža Ráža, Adelu Banášovú a mnohých ďalších. Vedeli ste napríklad, že jeden z rozhodujúcich faktorov, ktorý sa skrýval za výberom vhodného psa pre prezidenta Billa Clintona bola práve jeho farba? A prečo? „Prezidentovi poradcovia po dlhej debate usúdili, že nový prezidentov pes nemôže byť čierny, pretože sa zle fotografuje. A nemôže byť ani žltý, pretože sa fotografuje tak dobre, že by to mohlo odvádzať pozornosť od samotného prezidenta.“ Pútavé a pohodové čítanie autor osviežuje dávkou vtipnej irónie, trefnými humornými poznámkami a patričnými citátmi, vďaka ktorým text dostáva ten správny šmrnc. Kniha ponúka nové poznatky, ale aj možnosť schuti sa zasmiať.

 

Upútavka:

www.youtube.com/watch?v=a6regSqDCik

 

Ukážky textu:

„…Bushovi staršiemu sa v ďalších voľbách nepodarilo obhájiť mandát a 42. prezidentom USA sa stal 46-ročný Bill Clinton. Stal sa tak tretím najmladším americkým prezidentom v histórii. Clinton bol dobrý hudobník, zdatný saxofonista. Jedna z opatrovateliek jeho nástroja sa volala Monica Lewinsky.

Clintonovci až do sexuálneho škandálu so stážistkou Lewinskou nevlastnili psa. Škandál prezidentovi na popularite veľmi nepridal. Jeho poradcovia si uvedomili, že Clintonov imidž, ktorý mal dovtedy solídnu povesť oddaného otca a manžela, je ohrozený. Nielen pre aféru s Lewinskou, ale aj kvôli tomu, že jeho dcéra Chelsea sa chystala opustiť Washington, aby začala chodiť na Stanford University v Kalifornii. Cítili, že prezident by mohol stratiť obraz skvelej hlavy rodiny. A to je v Amerike ťažký prehrešok! Poradcovia preto dali hlavy dokopy a našli riešenie.

O pár mesiacov po vypuknutí sexuálneho škandálu sa v Bielom dome zjavil nový pes. Clintonovi imidžmejkri správne usúdili, že by mali vybrať také plemeno, ktoré má maximálnu príťažlivosť pre čo najväčší počet voličov. V tom čase najpopulárnejším plemenom bol labradorský retriever. Labrador, ako je známe, sa vyskytuje v troch farebných mutáciách – žltej, čiernej a hnedej. Prezidentovi poradcovia po dlhej debate usúdili, že nový prezidentov pes nemôže byť čierny, pretože sa zle fotografuje. A nemôže byť ani žltý, pretože sa fotografuje tak dobre, že by to mohlo odvádzať pozornosť od samotného prezidenta. Takže bolo rozhodnuté – novým psom v Bielom dome sa stal čokoládovo hnedý labrador. Potrebné bolo už len doriešiť jeho meno…

Novinári usporiadali anketu, v ktorej mená navrhovali desiatky tisícov čitateľov. Napokon sa Clinton rozhodol sám a spomedzi nespočetného množstva návrhov vybral meno Buddy.

Médiá zaplavilo množstvo Clintonových fotografií so psom a prezident sa pri istej príležitosti rozhovoril na tému pes:

„Môj najbezstarostnejší čas v Bielom dome je čas strávený s Buddym. Keď je Hilary mimo domu, môj čokoládovo hnedý labrador spáva dokonca so mnou v prezidentskej posteli. Vo voľných chvíľkach ideme do Ružovej záhrady a hodím mu žltú tenisovú loptičku do modrého neba a zrazu akoby zostal čas stáť. Zabudnem na starosti s politikou a mám oči len pre Buddyho tešiaceho sa zo života.“

-----

Adolf Hitler miloval psov. Na začiatku 1. svetovej vojny sa v roku 1914 prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku. Skoro celú vojnu strávil vo funkcii pešej spojky na západnom fronte. Pri presunoch medzi zákopmi k nemu jedného dňa z britského zákopu pribehol malý biely teriér. Hitler sa ho ujal a prebehlíka pomenoval Foxi. Našiel v ňom svojho najlepšieho priateľa. Iných priateľov si asi aj ťažko hľadal, pretože ošetrujúci psychiater ho klasifikoval ako hysterika a psychopata, úplne nevhodného zastávať akékoľvek vedúce funkcie. To len vysvetľuje, že Hitler, napriek viacerým vyznamenaniam, to na konci 1. svetovej vojny nedotiahol vyššie, ako do hodnosti slobodníka, čo je len o čosi viac ako nula. Navyše mu na konci vojny jeho malého psíka ktosi ukradol. Hitler na Foxiho nedokázal nikdy zabudnúť. A možno to bol dôvod, prečo mu neskôr začalo tak hrabať...

Najznámejším Hitlerovým psom však bola nemecká ovčiačka Blondi, s ktorou sa dával často fotografovať. Podľa Hitlerovej sekretárky Traudl Jungeovej „vodcovi spôsobovalo najväčší pôžitok, keď Blondi vyskočila opäť o pár centimetrov vyššie, ako naposledy a tvrdil, že starostlivosť o psa je jeho najlepší relax.

Pôvod Blondie nie je celkom jasný. Podľa jedného zdroja pochádzala z vrhu Gerdy Trootsovej a myšlienka darovať vodcovi psa vzišla z radov Hitlerovej ochranky po tom, ako uhynul jeho čierny ovčiak Muck a vodca si žiadneho iného psa nezaobstaral. Podľa iného zdroja, psa Hitlerovi daroval v roku 1941 jeho pobočník Martin Bormann[1].

A podľa tretieho zdroja (a treba dodať, že najdôveryhodnejšieho) Blondi pochádzala z chýrnej chovateľskej stanice v obci Kravaře neďaleko Opavy, ktorú od 20. rokov minulého storočia takmer päťdesiat rokov udržiaval a zveleboval známy chovateľ František Czerny. Czerny sa nijako zvlášť nevychvaľoval dodávkou psa Hitlerovi (ani sa tomu nedá čudovať) a ku koncu vojny dodal psa rovnakej rasy aj československému prezidentovi Edvardovi Benešovi. Pravdepodobne si tým chcel vylepšiť renomé...

Henry Picker, vedúci Hitlerovho protokolu vo svojom denníku píše, že keď pozoruje Blondimá dojem akoby ani nemal dočinenia so psom, ale so strojom...“ a kladie si otázku „či Hitlera pri drezúre v skutočnosti neopanovala myšlienka vymazať jeho vlastnú vôľu.“  

Hitler mal Blondi neustále pri sebe, či sa už nachádzal v Berlíne, Berghofe, Wolfsschanze, alebo na konci vojny vo svojom berlínskom bunkri. Tam Blondi ukončila aj svoju pozemskú púť.

30. apríla 1945, krátko predtým, ako Hitler a jeho priateľka, Eva Braunová, ktorú si len deň predtým zobral za manželku, spáchali samovraždu, bola na vodcov rozkaz usmrtená aj Blondi. Podľa všetkého si Hitler chcel na vlastné oči overiť účinok ampuliek s cyankáli. Už niekoľko dní vopred ich rozdával v bunkri[2] každému, koho stretol. Utratenia psa sa na vodcov príkaz podujali profesor Werner Haase (zástupca Hitlerovho osobného lekára, profesora Brandta) a rotmajster Tornow. O polnoci zaviedli Blondi na toaletu. Haase držal v ruke ampulu s cyankáli a kliešte. Rotmajster Tornow roztvoril psovi papuľu a Haase rozdrvil kliešťami ampulku s jedom. Jed zaúčinkoval okamžite. Čoskoro potom prišiel Hitler do kúpeľne, aby sa presvedčil, či je Blondi skutočne mŕtva. Nepovedal ani slovo, jeho výraz sa nezmenil. O chvíľu sa vrátil do svojej pracovne, zatvoril sa v nej a jeho myšlienky určite neboli veľmi ružové.

Rotmajster Tornow zniesol zo sveta aj ostatné psy, ktoré sa nachádzali v bunkri – zastrelil Blondine šteňatá vrátane Wolfa patriaceho Eve Braunovej. Šteniatka musel predtým odňať z rúk Goebbelsovych detí, ktoré sa s nimi hrali[3]. Tornow zlikvidoval aj psa Hitlerovej sekretárky, pani Christianovej a tiež svojho vlastného jazvečíka.

Keď 30. apríla 1945 vojaci 79. pešieho zboru Červenej armády vnikli do úradu ríšskeho kancelára, našli v kráteri po výbuchu obhorené pozostatky Adolfa Hitlera, Evy Braunovej a dvoch nemeckých ovčiakov. Išlo pravdepodobne o Blondi a jej potomka Wolfa.



[1] Ďalší ľudomilný a psomilný nacistický vojnový zločinec.

[2] Stavba s 2,8 metrov hrubými betónovými stenami vybudovaná 16 metrov pod novou budovou úradu ríšskeho kancelára.

[3] Bola to asi posledná zábavka šiestich detí ríšskeho ministra propagandy. Na druhý deň ich Josef Goebbels spolu s manželkou Magdou otrávil pomocou ampule cyankáli a vzápätí spáchali samovraždu aj oni.

 

Kúpiť možno:

www.perfekt.sk/knihy-najlepsi-priatel-hitlera-alebo-o-psoch-znamych-majitelov

www.martinus.sk/?uItem=251096

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk