Pavol Fabian: Ketamínový fantóm

 

Pavol Fabian
Ketamínový fantóm
 


360 str. | viaz. | 13 x 20 cm
Cover © Roman Klčo
  

Roku 2009 v uliciach Bratislavy neznámy páchateľ prepadával osamelé ženy. Pri útoku používal ketamín – silné anestetikum, ktoré obeť okamžite ochromilo. Znehybnené ženy okradol, alebo sexuálne zneužil. Pátranie po sériovom zločincovi komplikovala skutočnosť, že obete okrem spôsobu napadnutia nemali nič spoločné. Polícia útočníka dodnes nevypátrala.

Autor príbehu má každodennú skúsenosť s používaním ketamínu a detailne pozná jeho účinky a pôsobenie na organizmus. Na základe známych indícií vytvoril vlastný príbeh a možný obraz tzv. ketamínového fantóma.

  

Ukážka:

 Keď som prešla okolo fontány, vravela som si, že o chvíľu už budem medzi ľuďmi, hore na Kollárku je predsa večierka a vždy tam postávajú taxikári. Zrazu spoza kríka vystúpil akýsi chlap. Bez slova ku mne pribehol, rukou mi prikryl ústa, zacítila som, ako mi čosi pichol do zadku, a viac si nepamätám.

– Viete toho chlapa opísať?

– Už som nad tým rozmýšľala. Vlastne o ňom neviem povedať vôbec nič.

– To hádam nie?! Tvár ste mu nevideli?

– Tvár? Veď mal kuklu!

- . - . - . - . - . - . - . -

  ...Mal šťastie. Do sprchy práve, chichúňajúc sa, vošli dve dievčatá. Štíhla čiernovláska chytila prekríženými rukami spodný okraj trička. Keď si ho preťahovala cez hlavu, kdesi sa jej zachytilo a ona chvíľu bojovala o slobodu s hlavou schovanou v bavlnenej tkanine a bradavkami vztýčenými smerom k oknu. Druhá dievčina si sadla na lavičku, z nôh striasla šľapky, zopla si vlasy do gumičky a vrkoč pripevnila k hlave. Čiernovláska zavesila tričko na vešiak, stiahla si nohavice, preložila ich na polovicu, odložila a zostala stáť nahá. Len drobný biely trojuholník, ostro kontrastujúci s jej opáleným telom, zakrýval to posledné.

Chlapíkovi čupiacemu za oknom asi začala stŕpať noha, pretože preniesol váhu tela na druhú a čiernovláska ihneď zaregistrovala pohyb za drôteným oknom. Zdvihla k nemu zrak a zvrieskla. Z vešiaka rýchlo strhla dlhú osušku s modrozelenými kvetmi a zakryla ňou tie svoje. Zároveň rukou vystretou k oknu upozornila kamarátku na nevítaného špehúňa. Blondínka sa spočiatku tiež naľakala špehujúcej mužskej siluety, ale potom kamarátke čosi s lišiackym výrazom pošepkala a postavila sa. Pomaly sa začala pohojdávať v rytme nikým nepočutej hudby a pritancovala bližšie k oknu...

 

Kúpiť:

http://www.marencin.sk/index.php?page=knihy&edicia=12&kniha=294

http://www.martinus.sk/?uItem=96560

www.gorila.sk/product/321745

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk