Pavol Fabian: Zverolekárove zápisky

 

Humorné zážitky zo štúdia a najmä z veterinárnej praxe, doplnené vtipnými ilustráciami.

Mäkká väzba, 252 strán 
 

 

UKÁŽKA:

Báthory ďalší deň presne o druhej prišiel za mnou na bicykli.

"Doktor úr, možno?" spýtal sa.

"Môžeme ísť, už som na vás čakal."

"Idem zebrat autó, tu čakaj ma." povedal s tvrdým prízvukom a už otáčal svoj bicykel.

"Ale netreba, pán Báthory, veď môžeme ísť na bicykloch," rýchlo sa ho snažím zastaviť.

"Načo bicygló, ket móžeme ít autó? Ideme autó!" vyhlásil rezolútne.

Nemalo zmysel odporovať. Zašiel som si do kancelárie po tašku a aby som nestrácal čas, čakal som vonku. Báthoryho auto sa zjavilo za rohom a s hlasným škrípaním bŕzd zastalo predným kolesom tam, kde som pred zlomkom sekundy mal špičky bielych "doktorských" gumákov. Len vďaka mojej duchaprítomnosti obsahovali aj naďalej  súpravu päť individuálne formovaných prstov a nie beztvarú placku. Sadol som si do wartburga a opäť sme sa "rútili" k Báthoryho domu rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu. Tentoraz sme tam dorazili, povedané vojenskou terminológiou, bez akejkoľvek mimoriadnej udalosti. Báthory zaparkoval auto v strmom nájazde do garáže pred domom.

Pani Báthoryová ma vítala so širokým úsmevom:

"Už žral! Sviňa už žral!"

"Výborne! To znamená, že chloramfenikol zabral," povedal som si viac-menej pre seba.  

 Kúpiť:

www.epos.sk/index.php?option=com_virtuemart&view=productdetails&virtuemart_product_id=209&virtuemart_category_id=28

 

www.martinus.sk/?uItem=55159

 

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk