Währingersteig, Hohe Wand

 

Währingersteig je malá túrka v Gutensteinských Alpách, presnejšie v časti Hohe Wande.

 

Währingersteig

Währingersteig

 

V minulosti sa ferata označovala ako Toni-Balzarek steig. Táto zaistená cesta jestvuje od roku 1934 a vedie exponovanou východnou stenou Hirnflitzsteinu. Vhodná je, ako doplnok pre tých, ktorí už v danej lokalite absolvovali niečo náročnejšie, ale ešte im zostali sily a trochu času na čosi menšie, skrátka nechce sa im ešte ísť domov.

Východisková obec pre túto túrku je obec Dreistetten, presnejšie jej západný okraj, kde sa nachádza štrkové parkovisko pre cca 20 áut. Priamo z parkoviska vedie k masívu Hirnflitzstein žltá značka, ktorá však udáva smer k jaskyni Einhornhöhle. Nástup na Währingersteig nie je nijako zvlášť označený. Zjednodušene by sa dalo povedať, že od jedinej lavičky, ktorá sa nachádza na okraji lesa doľava je Währingersteig a doprava sa dostanete k jaskyni.

Začiatok feraty

Začiatok feraty

 

Začiatok feraty

Začiatok feraty

 

Skalné okno odkiaľ sa prekračuje na žltý kovový rebrík

Skalné okno odkiaľ sa prekračuje na žltý kovový rebrík

 

Vo ferratových sprievodcoch býva Währingersteig klasifikovaný ako veľmi ťažký, ale pretože je veľmi solídne zabezpečený lanom a kramľami, nie je to až také náročné. V najstrmšom úseku sa nachádza kovový rebrík, do ktorého treba prekročiť zo zaujímavého skalného okna. Toto miesto (prekročenie) môže menej skúseným robiť trochu problém. Túrka je krátka, prevýšenie cca 50 metrov a na zostupe možno navštíviť malú jaskyňu Einhornhöhle (vstup je spoplatnený, návštevy sú so sprievodcom a na vstup treba najmenej 4 záujemcov)

Horný koniec rebríka

Horný koniec rebríka

 

Nad rebríkom

Nad rebríkom

 

Pohľad späť

Pohľad späť

 

Pohľad na úsek s rebríkom z terasy pri vstupe do jaskyne Einhornhöhle

Pohľad na úsek s rebríkom z terasy pri vstupe do jaskyne Einhornhöhle

 

Na nástupe do steigu ktosi na skalu zavesil toto...

Na nástupe do steigu ktosi na skalu zavesil toto…

 

 

 

 

"Väčšina čajok sa neunúva naučiť ani len základnú abecedu lietania. Stačí im, keď dokážu vzlietnuť nad more za potravou a vrátiť sa na breh s plným žalúdkom. Ani im nezíde na um, žeby sa mohli zdokonaľovať v lietaní. Ale čajka, o ktorej je tento príbeh, sa väčšmi zaujímala o lietanie než o jedlo. Lietanie miloval Jonathan nadovšetko.

Bolo mu jasné, že za takýto spôsob myslenia nebude u čajok obľúbený. Ani jeho rodičia neboli ktovieako nadšení, že Jonathan celé dni, od svitu do mrku, trávi osamote a nacvičuje nízky vodorovný let."

                                                                                                                  Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Čajka Jonathan žila od toho dňa na mieste, ktoré sa nazývalo Ďaleké útesy. Samota ju nezarmucovala, skôr ju trápilo, že ostatné čajky odmietli nádheru života, ktorú poskytuje dokonalé lietanie; odmietli totiž otvoriť oči a vidieť."

                                                                                                            Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston

 

"Som príliš inteligentný na to, aby som mohol byť šťastný."

 Anonym

"Je krajina bláznov, kde každý blázon má svoj slnečný lúč."

                                                   Anonym

Kontakt

Pavol Fabian tibet1@azet.sk